​Martina Katonová: „Nezniesla som pocit polyesteru, tak som začala vyrábať vlastné oblečenie.“

Ahoj Veroni, som Martina Katonová, založila som slowfashion značku Cush, pod ktorou navrhujem a vyrábam oblečenie. Dostala som sa k tomu prirodzenou náhodou 🙂 Nikde som takéto oblečenie nevedela nájsť, tak som si ho začala sama vyrábať.

Áno, úprimne za to, že som sa do toho pustila, môže aj joga. Napriek tomu, že momentálne jej fyzicky nevenujem toľko času ako pred rokmi, zmenila doživotne môj pohľad na mnohé veci.

Začalo to pomalým ohýbaním tela a pokračovalo divokým ohýbaním mysle 🙂 Vždy som bola vedená ceniť si viac kvalitu ako kvantitu, ale jogou sa to prehĺbilo. Začala som rozmýšľať nad vecami, ktoré ma obklopujú, ktoré naozaj nevyhnutne potrebujem, odkiaľ pochádzajú a ako optimalizovať svoje potreby.

Okrem toho som v tom čase v legínach trávila denne hodiny a jednoducho som už nezniesla pocit polyesteru na tele. Hľadala som preto alternatívu pohodlného športového oblečenia vyrobeného z prírodných materiálov a v tom čase u nás nebolo nič. No a keď sa táto informácia spojila s tým, v akých podmienkach sa vyrábajú klasické reťazcové legíny, rozhodla som sa vyrobiť alternatívu.

Momentálne oblečenie šijem sama, ale budem pravdepodobne nútená hľadať si posilu, aby som sa mohla viac venovať ostatným aktivitám okolo Cushu. Keď som sa rozhodla vyskúšať vyrobiť vlastné legíny, mala som v tom čase v živote maminu môjho bývalého priateľa, krajčírku z povolania.

Mali sme naozaj veľmi pekný kamarátsky vzťah a tak som aj s jej pomocou navrhla prvé modely, ona ich ušila a potom sme ich testovali. Ja som mala ale vždy blízko k ručnej práci a sama som sa to chcela naučiť. Ona sa na to podujala a musím povedať, že od začiatku ma veľmi chválila, že to mám nejak prirodzene v ruke.

Povedala by som, že strojové šitie samo o sebe nie je až také zložité, zložitá je ale obsluha stroja, nájsť dokonalé stehy, správne nite a ihly, poznať svoj stroj a keď nefunguje, vedieť čo sa asi mohlo stať, aby ste to vedeli opraviť a nezošaleli ste.

Ani dnes sa však nepovažujem za krajčírku, dopredu odmietam šiť na zákazku alebo pre známych čokoľvek iné ako moje produkty. Môžem však povedať, že som sa za ten čas naučila pracovať s elastickým materiálom, ktorý používam, urobila som kopec chýb na ktorých som sa tiež veľa naučila. Dnes naozaj naťahujem a kontrolujem každý kus, skúšam či je švík dostatočne elastický a ak mám pochybnosti, ušijem vec znova, alebo neskončím, kým nie som spokojná.

Hlavným kritériom pri výbere materiálu bol čo najväčší podiel prírodného vlákna, dodržiavanie ekologického procesu výroby a pocit z látky na koži. Na základe toho som sa dopracovala k zmesi bio bavlny, bambusu a elastickej zložky. Cush produkty musia byť naozaj elastické, pohodlné a príjemné, sú určené na voľný čas, ale aj na šport, a tento materiál splnil všetky moje požiadavky. Nevylučujem však, že časom nepribudnú aj ďalšie materiály.

Prvotný zámer bolo vyrábať oblečenie na jogu, dnes by som to charakterizovala ako kvalitné, použiteľné a pohodlné basic kúsky. Asi tak by sa dalo v skratke opísať to, čo chcem pod cushom vytvárať. Posledný produkt sú napríklad nohavičky, na ktoré mám zatiaľ veľmi dobré ohlasy.

Je to až banálny kúsok oblečenia, ale keď sa nad tým zamyslíš a spomenieš si, aký si mala deň, keď si si obliekla nohavičky v ktorých si sa necítila dobre, uvedomíš si, aké sú dôležité 🙂 Pri výrobe resp. návrhoch vychádzam zo seba, z praktického života, z vecí čo mne samej prekážajú a dali by sa zlepšiť. Pretože som veľmi pohodlná a naozaj už nemám chuť nosiť niečo, v čom sa necítim dobre a pohodlne. 

Jasné, som v nich oblečená prakticky denne, jednak musím byť sama presvedčená, že dobre fungujú a dlho vydržia, a okrem toho sú naozaj pohodlné. V takomto chladnom počasí je môj obľúbený kúsok jednoznačne tielko s podprsenkou.

Je pohodlné, naozaj krásne zahreje a je dostatočne dlhé. Mala som totiž kvôli dlhšiemu trupu problém kúpiť si tielko z ktorého by mi nevykúkali bedrá, takže toto tielko som vyrobila vyslovene z vlastnej potreby, a som veľmi rada, že je nakoniec obľúbené aj medzi zákazníčkami.

Cush si môžete zatiaľ najjednoduchšie objednať na sashe.sk, na mojom Facebooku alebo instagrame. Medzi moje najbližšie plány patrí dostať ho do kamenných obchodov, ktoré predávajú lokálnu alebo prírodnú módu. Určite sa po novom roku uvidíme aj na eventoch, žiaľ, vianočné tento rok kapacitne nezvládam.

Myslím si, že vďaka tomu, čomu sa venujem a čo ma zaujíma, mám okolo seba vytvorenú bublinu, v ktorej to vyzerá tak, že je tá dnešná móda, dokonca aj tá slovenská, na dobrej ceste. Faktom je, že máme dnes na výber množstvo slovenských výrobcov a značiek, špecializovaných obchodov, mladých inšpiratívnych návrhárov…

Stojím si za tým, že ak tu dnes človek chce podporovať slowfashion, nie je to problém. Problémom je, že väčšina prepadá krátkodobým trendom, nevníma reálnu hodnotu oblečenia, nerozmýšľa alebo nechce rozmýšľať nad tým, čo je za tričkom za 3 eurá, že na to zákonite niekto musel doplatiť. Problém je, že väčšina chce všetko a hneď a ideálne čo najviac.

Ja verím, že sa to postupne bude posúvať týmto smerom, ale bude to pravdepodobne pomalý proces. Je to otázka spoločnosti, kultúry, hodnôt… Týka sa to nákupných rozhodnutí a štýlu života vo všeobecnosti, nie len módy. 

​Väčšina vidí ako prvé vyššiu cenu. Podľa mňa je adekvátne hodnotiť, či sa kúpa oplatila, až keď sa pozrieme na CPW (cost per wear), koľkokrát si reálne vec oblečieme a teda využijeme a nie len to, za koľko sme ju kúpili. Mali by sme sa viac pozerať na využiteľnosť, hľadať kvalitné, univerzálne použiteľné a kombinovateľné kúsky, ktoré nám v skrini vydržia mesiace alebo roky.