Nikoleta Vujisić: „Náš vzhľad neurčuje našu hodnotu.“

Keď som sa zamýšľala, s kým zaujímavým by som mohla urobiť ďalší rozhovor, napadla mi zrazu Nika Vujisić. Trošku som sa obávala, že nebude mať čas, pretože je teraz na roztrhanie, ale veľmi ma potešila. Že vám jej meno niečo hovorí, ale neviete si ju zaradiť?

Nikoletu v prvom rade vnímam ako veľmi vtipnú a zábavnú blogerku, ktorá dokonca so svojím blogom Break the Rules už dva roky po sebe vyhrala titul Bloger roka. Rozosmieva ľudí šialenými príhodami, trapasmi, sociálnymi experimentami a vraví, že chce pobaviť, no radšej neinšpirovať. 

Jedným z jej mnohých snov vždy bolo napísať knihu. A aj sa jej to podarilo. Jej obsah však mrazí. Kniha Neinstantne krásna obsahuje 13 skutočných príbehov ľudí, ktorí si prešli poruchami príjmu potravy. Na čele s Nikou. Jej zámerom je pomôcť čo najviac ľuďom, ktorí týmto ochorením trpia. 

S Nikou sme sa porozprávali o knižke, blogovaní, snoch, ale aj o fyzike. Viete prečo? Čítajte ďalej 🙂

Ja ani neviem, ako sa mám. Všetko to, čo som si vždy predstavovala, že sa stane sa momentálne deje, no deje sa to tak strašne rýchlo, že to nestíham ani vnímať. Vždy si poviem, že si to uvedomím až večer v posteli, keď si ľahnem, no väčšinou len odpadnem od únavy, uvedomiť si to nestihnem a je tu ďalší deň, kedy sa nestihnem zastaviť.

Pred pár dňami sme krstili knižku a do dnes som úplne nespracovala to, čo sa okolo mňa dialo. Viem len, že tam boli všetci najdôležitejší ľudia môjho života, hovorili mi, že sú na mňa hrdí, ja som plakala a Veronika Cifrová Ostrihoňová polilala knižku čokoládou. A ešte to, že som si nestihla pripraviť scenár a párkrát som nevedela, čo povedať. Od stresu, ale aj dojatia. Všetko mi to ale pripomínajú nádherné kytice, ktoré mám momentálne doma v obývačke a stále sa na ne pozerám. S úsmevom. Lebo som to dokázala.  

Nikdy som sa nad tým nezamýšľala, či som to vždy chcela takto. Vždy som rada písala a tragikomické historky boli súčasťou môjho života. Zistila som, že to ľudí baví a tak prirodzene som z písania dlhých statusov na Facebooku prešla k písaniu blogu.

Aj, aj. Častokrát sa to deje len tak samo, no tie tragikomické situácie som vždy nejako záhadne priťahovala. Som dosť nemehlo a to potom ide ľahko. Občas tomu idem naproti, no niekedy napríklad pri sociálnych experimentoch mám dopredu všetko pripravené, vrátane ľudí, ak sú potrební, pomôcok, aj scenára.

Blogovanie je pre mňa full-time práca, no nepredstavujte si to tak, že len píšem články a fotím fotky. Do blogovania zahŕňam všetky aktivity, ktorým sa venujem. Nie len tie vtipné veci, o ktorých píšem a šialené sociálne experimenty, aj keď ich príprava, realizácia a samotná tvorba článku trvajú vždy niekoľko týždňov až mesiacov.

Paradoxne je blog vec, ktorá mi berie úplne najviac času, no je to súčasne vec, za ktorú mi nikto neplatí. Robím to len preto, lebo ma to baví a viem, že to rovnako baví aj ľudí. Veľa času venujem tiež môjmu projektu Neinstantná krása, výsledkom ktorého je tiež moja knižka.

Každý týždeň mi vychádza stĺpček na webe rádia Jemné a venujem sa aj spoluprácam na Instagrame. Keď chcete brať blog ako naozajstnú prácu, musíte tomu dávať všetko. Vrátane všetkého času, ktorý máte.

Dokázal by to úplne každý, keby chcel. Fyzika ma nikdy nebavila, no po pár rokoch na výške som jej prišla na chuť. Ono úplne som na výber nemala. Teraz ju úplne milujem. Nemôžem povedať, že by mi tie znalosti pomáhali v každodennom živote, no škola mi toho dala veľa a poskytla mi taký prehľad, ktorý by som napríklad na žurnalistike, kde som chcela ísť tiež určite nezískala.

Vždy som túžila napísať knižku, vždy som vedela, že ju raz napíšem. Alebo som si to aspoň naozaj priala. Po štátniciach sa nás jedna profesorka pýtala, čo teraz budeme robiť. Moji štyria spolužiaci v tom mali jasno a pokračovali buď na doktorát, alebo rovno do práce v odbore. Ja som s humorom povedala, že idem písať knihu.

Nakoniec som to ale s doktorátom skúsila tiež, chcela som zistiť, či v tej fyzike náhodou nechcem pokračovať, no trvalo mi asi týždeň aby som zistila, že nechcem. A tak som teda napísala knižku. Témou sú poruchy príjmu potravy a obsahuje 13 skutočných príbehov ľudí, ktorí týmto ochorením trpeli. Vrátane toho môjho.

Že mám problém, to som tušila dlhšie. No trvalo mi veľmi dlho kým som si uvedomila, že to je vážny problém a mala by som ho riešiť. V ten deň, kedy som si to naplno uvedomila som zavolala na psychiatrickú kliniku a objednala som sa na vyšetrenie.

Cieľom knižky je aj práve to, aby si dievčatá uvedomili svoju hodnotu. A to, že to kým sú nemá nič spoločné s tým, ako vyzerajú. Náš vzhľad neurčuje našu hodnotu, aj keď možno občas máme pocit, že uznanie vo svete dosiahneme len vtedy, keď budeme vyzerať tak ako tie dokonalé ženy z Instagramu. No tomu čo tam vidíme netreba veriť. A som rada, že sa o tom hovorí čoraz viac.

Priania si plním pravidelne a povedala by som, že možno polovica je aktuálne splnená. Na zoznam však stále dopisujem nové a nové veci, pretože každý deň nachádzam niečo ďalšie, o čom si myslím, že ma urobí šťastnou. A presne také veci by si mali priať všetci. Také, ktoré im zlepšia deň. Nemusia si priať hneď veci, ktoré zmenia svet. Niekedy úplne stačí, že splnený sen zlepší ten náš svet.

Rozprávanie nonstop a o všetkom, písanie vždy a všade, argumentovanie, smiech. A ako by priateľ povedal – najlepšie mi ide priťahovanie katastrof a tragikomických situácii.

Všetko sa deje dvakrát. Prvýkrát v našich snoch a potom, naozaj.

Aj ja 🙂

Veľmi pekne ďakujem Nike za rozhovor, ja budem aj naďalej sledovať jej blog Break the Rules, ktorý odporúčam občas prelúskať aj vám 🙂 Verím, že sme mnohých oslovili a budú si chcieť prečítať aj Nikoletinu knižku Neinstatne krásna. Držím jej palce a želám veľa veľa čitateľov, ktorým skutočne pomôže a zachráni ich život.

A nezabudnite, Niku môžete samozrejme sledovať aj na jej Instagrame @nikavujisic, kde máte o každodennú dávku vtipných príhod postarané, a rovnako tak aj na Facebooku.