Čo je to BMI a ako sa vypočíta?

Obezita je definovaná ako stav, keď sa u človeka nahromadilo toľko telesného tuku, že tento môže mať negatívny vplyv na jeho zdravotný stav. O obezite hovoríme, ak telesná hmotnosť presahuje normu o 20% a viac. Podľa štatistík z roku 2014 je obéznych viac ako 16% Slovákov, pričom problém s váhou sa o niečo častejšie objavuje u žien ako u mužov.

Zaužívaným meradlom rizika obezity je Index telesnej hmotnosti označovaný ako BMI (z angl. Body Mass Index). Ide o skríningový nástroj, ktorým sa odhaduje množstvo telesného tuku a s ním spojené zdravotné riziká pomocou pomeru telesnej hmotnosti a výšky. BMI je veľmi jednoduché meradlo, pomocou ktorého si každý z nás dokáže určiť ohrozenie obezitou, ale aj podvýživou.

O tom, ako sa tento index používa, aké sú jeho prednosti, ale aj limity si povieme viac v nasledujúcom článku.

Body Mass Index nazývaný aj Queteletov index bol navrhnutý belgickým matematikom, astronómom a štatistikom Adolfom Queteletom. V roku 1832 ho vyvinul ako skríningový a štatistický nástroj pre poisťovaciu spoločnosť, ktorá pomocou neho odhadovala mieru zdravotného rizika u svojich klientov.

O jeho popularizáciu v odborných kruhoch sa zaslúžil až v roku 1972 Ancel Keys, ktorý ho nazval Indexom telesnej hmotnosti (BMI). Označil ho za najjednoduchší a pomerne presný nástroj na odhad miery obezity a s ňou spojených zdravotných rizík.

BMI je už celé desaťročia najpoužívanejší index pre odhad množstva telesného tuku. Využíva sa ako štatistický nástroj pre zistenie výskytu obezity v populácii a na skríningové merania u jednotlivcov s cieľom hrubého odhadu rizika obezity.

BMI nie je diagnostický nástroj. Mieru ohrozenia obezitou určuje ako pomer hmotnosti v kilogramoch a druhej mocniny výšky v metroch.

BMI výpočet: Vzorec na výpočet vášho BMI je nasledovný:

BMI = hmotnosť v kg / výška v m2

Príklad: Žena s výškou 168 cm (1,68 m) váži 59 kg. Jej BMI sa vypočíta nasledovne:
BMI = 59/(1,68)2
BMI = 59/2,8224
BMI = 20,9

zdroj. primar.sme.sk

Výpočtom BMI dostanete nič nehovoriace číslo, index, ktorý je potrebné interpretovať. Aby ste zistili, do akej miery ste pri svojej výške a hmotnosti ohrození obezitou a s ňou spojenými zdravotnými rizikami, musíte svoj výsledok zaradiť v rámci normy.
Interpretácia BMI je nasledovná:

• BMI <18,5 Podváha Stredne vysoké zdravotné riziko
• BMI 18,5 – 24,9 Ideálna váha Nízke zdravotné riziko
• BMI 25 – 29,9 Nadváha Zvýšené zdravotné riziko
• BMI 30 – 34,9 Obezita I. stupňa Stredne vysoké zdravotné riziko
• BMI 35 – 39,9 Obezita II. stupňa Vysoké zdravotné riziko
• BMI 40 a viac Obezita III. stupňa Veľmi vysoké riziko / život ohrozujúca obezita

Podváha (BMI<18,5)

Podváha je znakom nedostatočnej výživy, s ktorou sú, podobne ako s obezitou, spojené isté zdravotné riziká a komplikácie. Závažná podváha sa v našich pomeroch spravidla vyskytuje u osôb s poruchami príjmu potravy (mentálna anorexia a bulímia).

Pri podváhe chýbajú organizmu základné minerály, vitamíny a stopové prvky. Oslabený býva imunitný systém a pri závažných stavoch začínajú zlyhávať aj ďalšie funkcie. Dochádza k atrofii svalstva a k úbytku kostnej hmoty.

Ideálna váha (BMI 18,5 – 24,9)

Udržanie zdravej hmotnosti má svoje nesporné výhody. Viaže sa s nízkym rizikom srdcovo-cievnych ochorení a nižším zaťažením kĺbov a svalov. Ľudia s normálnou hmotnosťou majú spravidla viac energie, bývajú aktívnejší, lepšie spia a menej sa u nich prejavuje únava.

Výskumy ukazujú okrem nižšieho rizika cukrovky 2. typu aj znížené riziko výskytu niektorých druhov rakoviny.

Nadváha (BMI 25 – 29,9)

Mierna nadváha sa viaže len s ľahko zvýšeným zdravotným rizikom, ktoré nemusí byť pravidlom. Najčastejšie sa hovorí o zvýšení krvného tlaku, s čím sa prirodzene viaže vyššie ohrozenie srdcovo-cievnymi ochoreniami. Nadváha u aktívnych a pravidelne športujúcich ľudí však nemusí predznamenávať nijaké zdravotné komplikácie. 

Ľudia s nadváhou sa dokonca považujú za menej ohrozených zdravotnými komplikáciami ako ľudia s podváhou. Predpokladá sa u nich totiž dostatočný príjem živín. Ľuďom s nadváhou sa spravidla neodporúčajú redukčné diéty a stravovacie obmedzenia. Vhodnejšia je primeraná fyzická aktivita.

Obezita (BMI 30 a viac)

O obezite hovoríme, ak BMI presiahne 30. So stúpajúcim indexom telesnej hmotnosti tu už priamo úmerne stúpajú aj zdravotné riziká. Vysoký podiel telesného tuku v tele zaťažuje predovšetkým srdce a cievy. Stúpa riziko upchatia ciev, náhlej mozgovej príhody či infarktu. Obezita tak priamo ohrozuje život človeka.

U obéznych sa preukázateľne častejšie vyskytuje diabetes 2. typu, ale aj niektoré typy nádorových ochorení. Bol preukázaný vzťah medzi obezitou a rakovinou hrubého čreva, prsníka, obličiek i krčka maternice. Vysoká hmotnosť samozrejme zaťažuje kĺby a u obéznych sa častejšie vyvíja bolestivá artróza a obmedzenie pohyblivosti.

Nadváhou a obezitou trpia stále častejšie aj deti a dospievajúci. Objavuje sa nielen ako dôsledok genetických faktorov, ale predovšetkým v súvislosti s nezdravým životným štýlom, nedostatkom fyzickej aktivity, sedavým spôsobom života a vysokým podielom sacharidov a nezdravých tukov v strave.

Index telesnej hmotnosti je možné použiť aj na odhalenie nadváhy a obezity u detí od dvoch rokov. Do úvahy je však potrebné brať nielen výšku a váhu dieťaťa, ale aj jeho vek a pohlavie. Samotné BMI sa u detí a dospievajúcich počíta rovnakým spôsobom ako u dospelých. Výsledok je však potrebné previesť na percentily pomocou špeciálneho grafu, ktorý berie do úvahy vek dieťaťa.

Takéto grafy sú vypracované zvlášť pre dievčatá a zvlášť pre chlapcov. Jednoduchší spôsob predstavujú kalkulačky, ktoré už v rámci základných údajov berú do úvahy aj vek a pohlavie dieťaťa. Výsledkom výpočtu je rovnako ako pri grafoch percentil, ktorý zaraďuje dieťa v rámci populácie jeho rovesníkov rovnakého pohlavia.

Ako sme už spomínali vyššie, index telesnej hmotnosti nie je diagnostickým nástrojom. Používa sa v rámci štatistických výskumov a ako skríningový ukazovateľ. V rámci diagnostiky obezity by na jeho výpočet mali nadväzovať ďalšie vyšetrenia ako odobratie rodinnej anamnézy, meranie hrúbky kože, vyhodnotenie stravovacích návykov a fyzickej aktivity.

BMI je len odhadom miery telesného tuku. Skreslené výsledky môže poskytnúť u športovcov, ktorí majú viac svalovej hmoty ako bežná populácia. Vyššia hmotnosť tak u nich nemusí znamenať vyšší podiel podkožného tuku a teda ani zvýšené zdravotné riziká. BMI neberie do úvahy telesnú konštrukciu. Prirodzene zavalitejšie a mohutnejšie typy majú aj pri vyššej hmotnosti menší podiel telesného tuku ako útlejšie typy postavy.

BMI štandardne neberie do úvahy ani vek a pohlavie. Ženy majú pritom vyššiu tendenciu priberať tuk a muži mávajú spravidla viac svalovej hmoty. Rovnaké BMI u muža a u ženy teda nemusí znamenať rovnaké riziko obezity. U starších ľudí zas dochádza k významnému úbytku svalovej hmoty. Aj nižšia hmotnosť a s ňou súvisiace nižšie BMI tak môže znamenať vyššie riziko obezity ako u mladšej populácie.