Ako správne kompostovať pokosenú trávu a suché lístie

Máte doma kompostér alebo nad ním uvažujete? Tento šikovný pomocník už našiel svoje pevné miesto v mnohých slovenských domácnostiach. Najčastejšie vďaka nemu zbavujeme odpadkov z kuchyne, ktoré tvoria viac ako polovicu bežného komunálneho odpadu.

Kompostér má však oveľa všestrannejšie využitie. Ak bývate v rodinnom dome alebo máte záhradu, môžete doňho okrem zeleniny a ovocia pridávať aj záhradný odpad, ktorý by inak skončil v kontajneri.

Pokosenú trávu a suché lístie mnohí z nás pália aj napriek tomu, že je to protizákonné a v období sucha aj veľmi nebezpečné. Ide pritom o cenné suroviny, z ktorých môžete získať kvalitné hnojivo plné živín a úplne zadarmo. (1)

Musíte len vedieť, ako na to.

Recept na kvalitný kompost

Poučka hovorí, že kompostovanie je riadený proces, počas ktorého vplyvom mikroorganizmov vzniká organické hnojivo. Čo to ale skutočne znamená?

Vezmime si napríklad obyčajné jablko. Ako vedia už malé deti, žiadne ovocie nezostane navždy čerstvé a šťavnaté, časom sa začne „kaziť“. Za týmto všeobecným výrazom sa skrýva zložitý proces, počas ktorého potravina (a čokoľvek organického pôvodu) vysychá alebo hnije. Výsledok a rýchlosť tohto procesu závisí na vonkajších podmienkach, pričom za najdôležitejšie považujeme teplotu a vlhkosť prostredia. (2)

Ak necháme jablko na slnku, v priebehu niekoľkých dní sa scvrkne a stratí väčšinu vody. Ak by však viac dní po sebe pršalo a vzduch by bol nasiaknutý vlhkosťou, začnú sa v jablku množiť baktérie, pleseň a ovocie rýchlo zhnije.

Podmienky v kompostéri vieme kontrolovať, čím takmer akúkoľvek organickú hmotu vieme rozložiť na vzácne živiny a využiť ich pre pestovanie ďalších plodín.

Ideálny pomer uhlíkovej a dusíkatej zložky v komposte 

Okrem správnych podmienok potrebuje každý kompost dve hlavné prísady: 

• Hnedá zložka – uhlíkovú zložku tvorí organický odpad, ktorý má malý obsah dusíkatých látok, no je bohatý na uhlík a bielkoviny. Najčastejšie ide o suchú trávu, slamu, suché lístie, podrvené konáre a odrezky. 
• Zelená zložka – dusíkatú zložku tvorí odpad s vysokým podielom vody a dusíkatých látok, ktoré sú výživou pre baktérie spôsobujúce rozklad. Patrí sem čerstvo pokosená tráva, trus z bylinožravých zvierat, burina, škrupiny z vajec. (2)

Pre zdravý kompost je dôležitý aj pomer medzi týmito dvomi prísadami, inak bude kompost buď vysychať (prebytok hnedej zložky), alebo hniť (prebytok zelenej zložky).

Hnedá zložka by preto mala v komposte mierne prevažovať a tvoriť približne 60-75% jeho objemu. (3)

Aj keď to na prvý pohľad môže vyzerať ako vysokoškolská chémia, kompostovanie je v skutočnosti veľmi jednoduché. Výhodou je, že môžeme celý proces kontrolovať a podľa potreby dopĺňať buď hnedú, alebo zelenú zložku, kým kompost nebude dokonalý: 

• tmavohnedý,
• voňajúci ako les alebo čerstvá pôda,
• už pár centimetrov pod povrchom citeľne teplý.

Ako kompostovať pokosenú trávu?

Pokosená tráva tvorí najmä od jari do jesene väčšinu záhradného odpadu, s ktorým si mnohí ľudia nevedia dať rady. Je riziko nechávať ju suchú nakope kvôli riziku samovznietenia počas letných horúčav, no aj po kosení menšieho dvora jej zostane toľko, že zaberie polovicu kontajnera.

Využiť trávu na kompostovanie je to najlepšie, čo s ňou môžete urobiť. Jej výhodou je to, že môže tvoriť zelenú zložku (čerstvo pokosená tráva) aj hnedú zložku kompostu (usušená tráva).

Nezabudnite ju do kompostu poriadne zamiešať, pretože hrubšia vrchná vrstva zadržiava vlhkosť a kompost môže začať plesnivieť. Ak trávu ošetrujete herbicídom, overte si, či je na kompostovanie vhodný. (2)

Ako kompostovať suché lístie?

O suché lístie nie je na jeseň núdza, tak prečo ho nevyužiť ako cenný zdroj uhlíka v komposte? Zmiešajte lístie s pokosenou trávou, kuchynským odpadom alebo inou zelenou zložkou v pomere 4:1 a premeňte ich na organické hnojivo prvotriednej kvality.

Problém často predstavujú orechové listy, ktoré majú antibakteriálne účinky a ničia mikroorganizmy v komposte. Ak ich však zmiešate s listami z iných stromov, nemusíte sa ich kompostovania obávať. (2)

Ako sa starať o kompost?

Pri dodržiavaní správneho pomeru medzi zelenou a hnedou zložkou kompost nevyžaduje žiadnu špeciálnu starostlivosť. V ideálnych podmienkach vznikne za približne 6 mesiacov, ak bývate v chladnejšom podnebí, tak to môže trvať aj rok.

Aby vaša snaha nebola zbytočná, stačí, ak budete dodržiavať zopár jednoduchých zásad:

• Raz za mesiac kompost otočte lopatou alebo ho prerýľujte, aby mali baktérie dostatočný prísun kyslíka.
• Kompostér umiestnite na miesto, kde bude v tieni a chránený pred silným dažďom, prípadne ho môžete prekryť priedušnou záhradnou textíliou.
• Dajte si pozor na listy, ktoré sú napadnuté antraknózou. Kompost nedosahuje dostatočnú teplotu potrebnú na jej zničenie, a tak sa môže táto pleseň šíriť aj na ďalší materiál.
• Ak váš kompost potrebuje trochu „nakopnúť“, môžete pridať takzvaný očkovací kompost alebo mikrobiologický štartér, ktorý kúpite v každej predajni so záhradkárskymi potrebami. 
• Počas zimy sa proces rozkladu zastaví a o kompost sa až do jari nemusíte vôbec starať. (2)

Na záver

Hoci spracovanie záhradného odpadu pravdepodobne nie je vaša obľúbená činnosť, kopy pokosenej trávy či suchého lístia jednoducho zhodnotíte na vytvorenie kvalitného hnojiva, ktoré vás nestojí absolútne nič. 

Spoluautorom článku je Michal Hosťovecký.

Použité zdroje:

1. 10 krokov na skompostovanie lístia (aj orechového)
2. Ako na správne kompostovanie trávy a lístia? Praktické rady a tipy
3. Kompostovanie trávy a lístia: S nami to zvládne každý!