Silvester Buček: „Hľadám spôsob, ako zapojiť vzdelávanie do hry tak, aby si to hráči ani neuvedomili.“

Určite áno. Veď nakoniec spoločenské hry sa hrávajú rodiny od nepamäti, tak prečo nevyužiť moderné technológie. Medzi mojimi študentmi mám množstvo ľudí, ktorí sa ako deti hrávali s rodičmi. Problém s technológiami je úplne inde - v tom že mnohí rodičia dieťa k technológiám odkladajú. Samozrejme, každý rodič občas potrebuje zabaviť dieťa na na pár minút, napríklad v banke, ale nechať dieťa stále sa hrať lebo na neho nemáme čas nie je v poriadku.

Toto sa ale týka hier, druhá vec je využívanie technológií a hlavne mobilu všeobecne. Tam sa to veľmi ťažko hodnotí, mobil na jednej strane môže človeka izolovať, na druhej strane, je to najdokonalejší nástroj komunikácie, aký sme kedy vyvinuli a neprekvapivo ho množstvo ľudí práve na tú kominikáciu využíva.

Zároveň tým ale strácame určitú kontrolu nad tým s kým a o čom ľudia komunikujú (a toto sa netýka len výchovy, ale aj sociálnych bublín, reťazových mailových hoaxov a podobne). Otvára to tak pred ľudstvom novú výzvu - baviť sa viac so svojimi deťmi o tom čo robia, byť otvorenejší a rešpektovať celú mladšiu generáciu, ktorá vyrastá vo svete, na ktorý nikto z nás nebol poriadne pripravený.

Určite môžu, tak ako iné médiá, alebo hry nedigitálne. Na to, aby sme to dosiahli, ale potrebujeme vyriešiť jeden problém. Staršie generácie často digitálnym hrám nerozumejú a preto sa so svojimi deťmi hrať nevedia. Vznikla tu generačná priepasť, ktorú sa snažíme čiastočne zmenšiť. 

Patríme medzi ľudí, ktorí v podstate vyrastali s digitálnymi technológiami, ale boli to pre nás rovnaké novinky ako pre generáciu našich rodičov. Na druhej strane, dokázali sme zostať na vlne a sledovať pokrok tam, kde sa už naši rodičia strácali. Preto sme okrem iného rozbehli aj projekt Vĺčatá. 

Jedným z našich poslaní je aj šíriť pozitívne povedomie o hrách a ich vzdelávacom potenciáli. Hra je predsa jeden z hlavných nástrojov socializácie a poznávania sveta, toto platí o všetkých sociálnych tvoroch, nie len o ľuďoch. To že sa zrovna nachádza na digitálnom médiu predsa nemení jej základnú funkciu.

Neexistuje vedecký konsenzus o konkrétnom veku, ale máme dôkazy, že prílišné využívanie tabletov a mobilov od útleho detstva nie je prospešné pre zdravý rozvoj mozgu. V každom prípade je to individuálne a záleží od mnohých faktorov, nie len od veku, ale aj od toho aké má dieťa ďalšie aktivity.

Problém tejto témy je hlavne v tom, že než budeme mať relevantné vedecké dôkazy, technológie budú opäť niekde inde, a otázky ktoré si budeme klásť budú mať pravdepodobne inú podobu. Preto by som rodičom odporučil používať zdravý rozum a teda hlavne k tabletom deti neodkladať a vyplniť ich život aj inými, nemediálnymi aktivitami.

Nemyslím si, že je to odtrhnuté od reality. V iných športoch tiež máme vrcholových hráčov a hráčky v tomto veku. Ak teda otázka smerovala na progaming, teda profesionálne hranie hier. Pre niekoho to môže byť zvláštne, ale majstrovstvá sveta v niektorých hrách sleduje viac ľudí ako majstrovstvá v hokeji.

A tí hráči naozaj poctivo trénujú, tak ako trénujú hokejisti. A často zarábajú lepšie peniaze. Takže ak súhlasíme s tým, že profesionálny šport má v našej kultúre miesto, patria tam aj elektronické športy. A ak sa niekto odhodlá sa tomu venovať naplno, je to úplne v poriadku, musí ale myslieť na všetky riziká spojené s profesionálnou športovou kariérou, vrátane jej skorého ukončenia - vek najlepších profesionálnych hráčov sa pohybuje okolo 25 rokov.

Potom už ľudské reflexy prestávajú stíhať mladším jedincom. Aj pri vysokých zárobkoch to tak spravidla nestačí na “dôchodok” a tak je dôležité mať záložný plán.

Jedným z nich je živenie sa ako tzv. streamer. Je to ďalší moderný paradox - ľudia sú ochotní platiť za to, aby sledovali ako sa iní ľudia hrajú. A tiež je to prekvapivo veľký trh. Na ktorom sa samozrejme treba presadiť, a tak dobrý streamer tiež musí intenzívne pracovať na svojej marketingovej stratégii a zlepšovanie produkcie.

Takže aby som odpoveď na túto otázku zhrnul - v dnešnej dobe sa dá spraviť kariéra hraním hier, buď to ale znamená totálne odhodlanie a obetovanie sa jednej veci, alebo naopak treba mať rozhľad nie len v hrách, ale množstve ďalších oblastí.

Gamifikácia je veľká a rozporuplná téma. Mnohí tvrdia že je to len populárne slovo na niečo, čo existuje už dávno. V princípe ide o pridávanie herných prvkov do principiálne neherných situácií.

Môže ísť o prosté zdieľanie bodov, ale aj o spoločenskú hru slúžiacu ako vzdelávací nástroj pri prijímaní nových pracovníkov. Mnohé metódy gamifikácie sa skutočne využívali ešte pred tým než existoval na to pojem.

S lepším chápaním hier a hlavne motivácie hráčov však firmy začínajú uvažovať o pridávaní herných prvkov lepšie. A práve s tým sa snažím im pomáhať, lebo urobiť hru tak, aby ste dosiahli zlepšenie nejakých neherných parametrov (napríklad výkon zamestnancov), je zložitejšie, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. A to isté platí pri zavádzaní gamifikácie do škôl.

Práve dúfam, že si pracovníci HR uvedomia, že tvorba herného dizajnu je podobná úloha ako tvorba reklamného textu, či natáčanie videa. Iste, môžu si to spraviť sami, každý predsa vie trochu písať či strihať v jednoduchom programe. Ale aj to tak bude vyzerať.

V poslednom roku ale vidím celkovo akési prebúdzanie sa v tomto smere. Mnoho ľudí si začína uvedomovať, že tvorba hry je kreatívny proces, ktorý vyžaduje určité znalosti a skúsenosti. Pretože hlavný dôvod popularity gamifikácie spočíva v tom, že do pracovného procesu prichádzajú ľudia odchovaní na hrách, a to nie len digitálnych, ale aj zložitých spoločenských hier, larpov a podobne. A tí budú vedieť veľmi dobre posúdiť či je gamifikácia zábavná alebo nie.

Ďakujeme veľmi pekne za veľmi príjemný a poučný rozhovor. Verím, že sa nám podarilo ukázať vám iný pohľad na videohry. Navštívte Silvestrovu stránku Gamingguru.eu, kde o ňom nájdete ďalšie informácie.