Silvester Buček: „Hľadám spôsob, ako zapojiť vzdelávanie do hry tak, aby si to hráči ani neuvedomili.“

Silvester Buček rozhovor

Najmä dnešná staršia generácia nemá pochopenie pre videohry, tablety, mobily, skrátka moderné technológie vôbec. Deti trávia zavretí za počítačom dlhé hodiny, už sa toľko nenaháňajú po uliciach ako kedysi. Doba sa zmenila.

Silvester Buček však už v mladom veku pochopil, že videohry môžu byť aj poučné a zábavné, veľa o nich čítal, študoval ako fungujú, ako sa menili v čase. Až sa rozhodolol, že sa vývoju hier bude venovať profesionálne.

Silvester je spoluzakladateľom projektu Vĺčatá, ktorý informuje o zmysluplných a edukatívnych hrách, sám sa podieľal na dizajne niekoľkých detských hier. Okrem toho vyučuje na Masarykovej univerzite v Brne a Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave. 

Začítajte sa do veľmi zaujímavého rozhovoru, v ktorom sa dozviete niečo o tom, aké oblasti môžu videohry u detského hráča rozvíjať, ako by sa mali rodičia k hraniu počítačových hier postaviť, či aké hry Silvester odporúča. Bavili sme sa napríklad aj o veľmi populárnom elektronickom športe a miliónových zárobkoch a o gamifikácii vzdelávacích a firemných procesov, ktorej sa tiež Silvester venuje.

Silvester, kedy vás chytili za srdce počítačové hry? Už ako dieťa ste trávili veľa času za počítačom? Kedy ste si uvedomili, že herný dizajn by vás mohol živiť?

Medzi moje prvé spomienky z detstva patrí čakanie na nahratie hry z pásky na Sinclair. Sranda je, že to čakanie si pamätám lepšie, ako na samotné hranie. Mnoho mojich spomienok zo skorého detstva sa spájalo s hrami, bolo to v období, keď sa hromadne rozšírili počítače do domácností.

Skutočne som ale hrám prepadol asi pri hre Transport Tycoon, ktorú som hrával u známeho v Prahe. Pochopil som že hry môžu byť naozaj komplexné, zábavné a poučné. Mimochodom, bola to aj prvá hra, ktorú som si neskôr kúpil za vreckové ako originál. 

Hry ma sprevádzali až do dospelosti, ale snažil som sa ísť ďalej, veľa som čítal o tom ako hry fungujú, ako sa menili a podobne. Na Masarykovej univerzite sme mali v rámci úvodu do digitálnych médií aj niečo o vede, ktorá sa zaoberá hrami. Vtedy som si uvedomil že by som sa chcel hrám venovať hlavne akademicky, ale vedel som, že bez skúsenosti z praxe to nepôjde. Nechcel som ale zostať zaseknutý na jednej pozícii niekde v korporáte, tak som sa vydal cestou slobodného povolania.

Projekt Vĺčatá vymýšľa edukačnú hru na edugameshackathone

Silvester je spoluzakladateľom projektu Vĺčatá, ktorý vymýšľa rôzne edukačné hry. Zdroj: Vĺčatá.sk

Podieľali ste sa na dizajne niekoľkých hier pre deti - Hraj sa, Odvážni Objavitelia, Konec Dějín. Prečo ste sa rozhodli sústrediť práve na detského hráča? O čom sú vaše hry a pre akú vekovú kategóriu sú určené?

Väčšinou robím hry pre deti ako prvé dve spomínané. Hraj sa je geolokačná hra pre Bratislavu, ktorá sa dá zdarma stiahnuť na mobil. Momentálne vytvárame podobnú hru pre Nitru a radi by sme spolupracovali aj s ďalšími mestami, lebo je to skvelý spôsob ako spojiť virtuálny a reálny svet. 

Odvážni Objavitelia sú určení pre menšie deti a ich rodičov, je to spoločenská hra, ktorá rozvíja rodinné vzťahy spolu s pohybom. 

Konec Dějín je naopak určená pre dospelých hráčov a hráčky. Tri dni sa v nej intenzívne vyjednáva o medzinárodnom dianí na fiktívnej konferencii.

Pri tvorbe hier sa snažím spájať rozličné aspekty, ktoré by na prvý pohľad nemuseli súvisieť. Vždy mi prekážalo, že sa pojmy vzdelávacia hra a zábavná hra takmer vylučovali. Preto hľadám vždy spôsob, ako vzdelávanie zapojiť do fungovania hry tak, aby si to hráči ani neuvedomili.

Spoločenská hra Odvážni objavitelia

Ukážka z hry Odvážni Objavitelia, ktorá rozvíja pohyb aj rodinné vzťahy. Zdroj: Odvážni Objavitelia

Ako vnímate, že deti dnes vo všeobecnosti trávia za počítačom alebo s mobilom hodiny a hodiny? Ako by sa mal rodič k tomu postaviť? Môžu hry podľa vás naopak upevniť vzťah medzi dieťaťom a rodičom?

Určite áno. Veď nakoniec spoločenské hry sa hrávajú rodiny od nepamäti, tak prečo nevyužiť moderné technológie. Medzi mojimi študentmi mám množstvo ľudí, ktorí sa ako deti hrávali s rodičmi. Problém s technológiami je úplne inde - v tom že mnohí rodičia dieťa k technológiám odkladajú. Samozrejme, každý rodič občas potrebuje zabaviť dieťa na na pár minút, napríklad v banke, ale nechať dieťa stále sa hrať lebo na neho nemáme čas nie je v poriadku.

Toto sa ale týka hier, druhá vec je využívanie technológií a hlavne mobilu všeobecne. Tam sa to veľmi ťažko hodnotí, mobil na jednej strane môže človeka izolovať, na druhej strane, je to najdokonalejší nástroj komunikácie, aký sme kedy vyvinuli a neprekvapivo ho množstvo ľudí práve na tú kominikáciu využíva.

Zároveň tým ale strácame určitú kontrolu nad tým s kým a o čom ľudia komunikujú (a toto sa netýka len výchovy, ale aj sociálnych bublín, reťazových mailových hoaxov a podobne). Otvára to tak pred ľudstvom novú výzvu - baviť sa viac so svojimi deťmi o tom čo robia, byť otvorenejší a rešpektovať celú mladšiu generáciu, ktorá vyrastá vo svete, na ktorý nikto z nás nebol poriadne pripravený.

Ste spoluzakladateľom stránky Vĺčatá.sk, ktorá informuje o zmysluplných a edukatívnych hrách. Organizujete aj rôzne prednášky, prezentujete hry ako moderný nástroj vzdelávania. Ako môžu počítačové hry vzdelávať?

Určite môžu, tak ako iné médiá, alebo hry nedigitálne. Na to, aby sme to dosiahli, ale potrebujeme vyriešiť jeden problém. Staršie generácie často digitálnym hrám nerozumejú a preto sa so svojimi deťmi hrať nevedia. Vznikla tu generačná priepasť, ktorú sa snažíme čiastočne zmenšiť. 

Patríme medzi ľudí, ktorí v podstate vyrastali s digitálnymi technológiami, ale boli to pre nás rovnaké novinky ako pre generáciu našich rodičov. Na druhej strane, dokázali sme zostať na vlne a sledovať pokrok tam, kde sa už naši rodičia strácali. Preto sme okrem iného rozbehli aj projekt Vĺčatá. 

Jedným z našich poslaní je aj šíriť pozitívne povedomie o hrách a ich vzdelávacom potenciáli. Hra je predsa jeden z hlavných nástrojov socializácie a poznávania sveta, toto platí o všetkých sociálnych tvoroch, nie len o ľuďoch. To že sa zrovna nachádza na digitálnom médiu predsa nemení jej základnú funkciu.

Hraj sa Bratislava

Hraj sa Bratislava je geolokačná hra na mobil dostupná pre iOS aj Android. Zdroj: AppleStore

Ktoré hry by ste v rámci vzdelávania odporúčali?

Na toto sa nedá odpovedať všeobecne. V rámci našich prednášok hovoríme o 5 základných oblastiach, ktoré môžu hry rozvíjať.

  • Prvá oblasť je poznanie, kde nájdeme hry ako Civilizácia, ktorá dokáže naučiť deti množstvo historických a geografických faktov. 
  • Ďaľšou oblasťou je rozvoj intelektu, tu spadá veľké množstvo logických a strategických hier. 
  • Emočný rozvoj je treťou kategóriou, pretože hry nás učia nie len prehrávať a kontrolovať svoje emócie, ale dokážu dnes aj prezentovať krásne hlboké príbehy, ako napríklad Brothers: The Tale of Two Sons
  • Mnohých prekvapí že hra môže rozvíjať aj etiku, ale je to tak. Množstvo hier hlavne v posledných rokoch neglorifikuje násilie, ale naopak poukazuje na jeho temnú stránku, tak ako napríklad Valiant Hearts: The Great War, čo bola asi najhumanistickejšia hra akú som hral. 
  • Poslednou oblasťou je sociálny rozvoj. 

A tu sa dostávame aj k tomu čo som hovoril na začiatku, takmer každá hra môže slúžiť na spoločenskú interakciu, či už v podobe spoločného hrania, alebo diskusie o významoch v danej hre. Na našich stránkach nájdu rodičia nie len konkrétne rady na hry, ale aj témy na debatu s dieťaťom o hre v prípade, že ju priamo nehrali. 

Od koľkých rokov je vhodné deti nechať sa hrať?

Neexistuje vedecký konsenzus o konkrétnom veku, ale máme dôkazy, že prílišné využívanie tabletov a mobilov od útleho detstva nie je prospešné pre zdravý rozvoj mozgu. V každom prípade je to individuálne a záleží od mnohých faktorov, nie len od veku, ale aj od toho aké má dieťa ďalšie aktivity.

Problém tejto témy je hlavne v tom, že než budeme mať relevantné vedecké dôkazy, technológie budú opäť niekde inde, a otázky ktoré si budeme klásť budú mať pravdepodobne inú podobu. Preto by som rodičom odporučil používať zdravý rozum a teda hlavne k tabletom deti neodkladať a vyplniť ich život aj inými, nemediálnymi aktivitami.

Náš tip: Prečítajte si našu recenziu na okuliare na virtuálnu realitu RETRAK Utopia 360°, ktoré testoval Silvester Buček.

Myslíte si, že hry, v ktorých sa aktuálne točí najviac peňazí (napr. Fortnite) môžu deťom dať niečo do života? Mnohokrát sú šampiónmi 16-17 ročné deti, nie sú odtrhnuté od reality?

Nemyslím si, že je to odtrhnuté od reality. V iných športoch tiež máme vrcholových hráčov a hráčky v tomto veku. Ak teda otázka smerovala na progaming, teda profesionálne hranie hier. Pre niekoho to môže byť zvláštne, ale majstrovstvá sveta v niektorých hrách sleduje viac ľudí ako majstrovstvá v hokeji.

A tí hráči naozaj poctivo trénujú, tak ako trénujú hokejisti. A často zarábajú lepšie peniaze. Takže ak súhlasíme s tým, že profesionálny šport má v našej kultúre miesto, patria tam aj elektronické športy. A ak sa niekto odhodlá sa tomu venovať naplno, je to úplne v poriadku, musí ale myslieť na všetky riziká spojené s profesionálnou športovou kariérou, vrátane jej skorého ukončenia - vek najlepších profesionálnych hráčov sa pohybuje okolo 25 rokov.

Potom už ľudské reflexy prestávajú stíhať mladším jedincom. Aj pri vysokých zárobkoch to tak spravidla nestačí na “dôchodok” a tak je dôležité mať záložný plán.

Jedným z nich je živenie sa ako tzv. streamer. Je to ďalší moderný paradox - ľudia sú ochotní platiť za to, aby sledovali ako sa iní ľudia hrajú. A tiež je to prekvapivo veľký trh. Na ktorom sa samozrejme treba presadiť, a tak dobrý streamer tiež musí intenzívne pracovať na svojej marketingovej stratégii a zlepšovanie produkcie.

Takže aby som odpoveď na túto otázku zhrnul - v dnešnej dobe sa dá spraviť kariéra hraním hier, buď to ale znamená totálne odhodlanie a obetovanie sa jednej veci, alebo naopak treba mať rozhľad nie len v hrách, ale množstve ďalších oblastí.

Okrem herného dizajnu sa venujete aj gamifikácii vzdelávania a firemných procesov - čo to v praxi znamená? Ako ste sa k tomu dostali?

Gamifikácia je veľká a rozporuplná téma. Mnohí tvrdia že je to len populárne slovo na niečo, čo existuje už dávno. V princípe ide o pridávanie herných prvkov do principiálne neherných situácií.

Môže ísť o prosté zdieľanie bodov, ale aj o spoločenskú hru slúžiacu ako vzdelávací nástroj pri prijímaní nových pracovníkov. Mnohé metódy gamifikácie sa skutočne využívali ešte pred tým než existoval na to pojem.

S lepším chápaním hier a hlavne motivácie hráčov však firmy začínajú uvažovať o pridávaní herných prvkov lepšie. A práve s tým sa snažím im pomáhať, lebo urobiť hru tak, aby ste dosiahli zlepšenie nejakých neherných parametrov (napríklad výkon zamestnancov), je zložitejšie, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. A to isté platí pri zavádzaní gamifikácie do škôl.

Video games streamer

Najúspešnejší streamer na svete, Tyler ''Ninja'' Blevins, má 27 rokov a zarába 500 tisíc dolárov mesačne tým, že hrá videohry doma vo svojej izbe a milióny ľudí po celom svete ho pri tom sledujú.

Ako bude podľa vás gamifikácia firemných procesov vyzerať v budúcnosti?

Práve dúfam, že si pracovníci HR uvedomia, že tvorba herného dizajnu je podobná úloha ako tvorba reklamného textu, či natáčanie videa. Iste, môžu si to spraviť sami, každý predsa vie trochu písať či strihať v jednoduchom programe. Ale aj to tak bude vyzerať.

V poslednom roku ale vidím celkovo akési prebúdzanie sa v tomto smere. Mnoho ľudí si začína uvedomovať, že tvorba hry je kreatívny proces, ktorý vyžaduje určité znalosti a skúsenosti. Pretože hlavný dôvod popularity gamifikácie spočíva v tom, že do pracovného procesu prichádzajú ľudia odchovaní na hrách, a to nie len digitálnych, ale aj zložitých spoločenských hier, larpov a podobne. A tí budú vedieť veľmi dobre posúdiť či je gamifikácia zábavná alebo nie.

Čo máte v pláne v blízkej budúcnosti? Dočkáme sa dizajnu nejakých nových hier? 🙂

Ako som spomínal, pracujem na geolokačnej hre pre Nitru, okrem toho dokončujeme hru Eco 2050, kde hráči budú na základe volieb ovplyvňovať vývoj miest na rozličných kontinentoch.

Pred pár dňami sme zas spoločne so združením Demagog začali pracovať na hre, ktorá by mala hráčov naučiť základy overovania informácií na internete.

Okrem toho samozrejme plánujem pokračovať v mojej práci pre Vĺčatá a vo vyučovaní na Masarykovej univerzite a Masmedálnej fakulte na UCM, ku ktorým od budúceho roka pribudne aj VŠMU, kde sa bude vyučovať herný dizajn.

Ďakujeme veľmi pekne za veľmi príjemný a poučný rozhovor. Verím, že sa nám podarilo ukázať vám iný pohľad na videohry. Navštívte Silvestrovu stránku Gamingguru.eu, kde o ňom nájdete ďalšie informácie. 

O autorovi

Veronika Ivánová
 

Veronika vyštudovala masmediálnu komunikáciu a preto jej práca v novinách, či písanie článkov nie sú cudzie. Zbožňuje cestovanie a ako hovorí, minula by posledné peniaze na akýkoľvek výlet (a dobré jedlo). Rada športuje a zaujíma sa o módu, kozmetiku a lifestyle. Rada všetko dokumentuje a tak si jej fotky, videá a príspevky môžete pozrieť na jej Instagramovom profile alebo Facebooku.
Viac článkov od tohto autora

Pridajte komentár ku článku

avatar
Kliknutím na ikonku nižšie môžete pridať obrázok