Rozlišujeme niekoľko typov kontaktných šošoviek:

• Jednodenné šošovky – každý deň si nasadíte nový pár, po použití ich vyhodíte. Nie je nutné skladovanie a čistenie.
• Šošovky na opakované použitie – vydržia 14 – 30 dní, odkladajú sa pred spaním do puzdra s dezinfekčným roztokom.
• Šošovky na predĺžené nosenie – môžu sa nosiť nepretržite, niekoľko dní až týždňov.

Kontaktné šošovky sa nasadzujú priamo na vonkajšiu, priehľadnú, kupolovito zakrivenú časť oka – rohovku. Po prvom použití môžete cítiť mierne nepohodlie (pocit prachu či piesku v oku), ktoré, ak nejde o zápal, alergiu či podráždenie, po čase odoznie.

Keratitída, teda zápal rohovky je najčastejšie vyskytujúcim sa ochorením, spájaným s používaním kontaktných šošoviek. Riziko vzniku keratitídy je u nositeľov šošoviek v predĺžených intervaloch 15x vyššia ako u nositeľov dennej varianty. 

Príčinou vzniku zápalu je kontakt oka s baktériami a vírusmi, ktoré sa bežne nachádzajú na pokožke, v ústach či v nose.

Približne tretina populácie má v nose zlatého stafylokoka (Staphylococcus aureus). Ak sa dostane do očí, je náročné zbaviť sa ho. Komplikáciám sa vyhnete len dôsledným dodržiavaním hygieny rúk a pravidelnom dezinfikovaní kontaktných šošoviek.

Omnoho nebezpečnejšou baktériou je Pseudomonas aeruginosa, spôsobujúca rýchlo sa šíriacu infekciu očnej rohovky, ktorá môže mať za následok stratu zraku alebo zanechať dieru na oku.

Ďalšie baktérie, ktoré spôsobujú keratitídu, sú: Staphylococcus epidermidis, Micrococcus, Streptococcus pneumoniae a skupina Enterobacteriaceae.

Pri podozrení na bakteriálnu keratitídu sa z očí odoberie výter, ktorý sa mikroskopicky a kultivačne vyšetruje. Ľahšie bakteriálne infekcie sa väčšinou liečia jednoducho, lokálnymi antibiotikami (kvapky, masti).

Zápaly oka môžu byť spôsobené vírusmi, napríklad vírus herpes simplex, ktorý spôsobuje aj opar. Do oka sa prenáša dotykom – ak teda prídete do kontaktu s vírusom herpesu a následne si siahnete do oka. Podobne je to aj s vírusmi, ktoré bežne napádajú horné dýchacie cesty, ale aj s ovčími kiahňami.

Vírusové infekcie treba, podobne ako pri bežnom prechladnutí, prečkať. Na zmiernenie symptómov sú vhodné studené obklady a tzv. umelé slzy – kvapky na zvlhčenie oka. 

Akantaméba (A. castellanii, A.culbertsoni, A.polyphaga, A.hatchetti) je ďalším obávaným mikroorganizmom, vyvolávajúcim zápaly stromy rohovky. Tieto jednobuknovce sa nachádzajú vo vode z vodovodu, v bazénoch, vírivkách atď.

Veľmi ľahko sa zachytávajú na kontaktných šošovkách, preto je lepšie si ich pred kúpaním vybrať, alebo aspoň zavrieť oči pod vodou. Sú tiež dôvodom, prečo by ste nemali používať na čistenie šošoviek vodu z vodovodu.

Nestáva sa to často, no aj plesňové infekcie môžu ohroziť váš zrak. Nepodceňujte ich liečenie.

Ak v oku niečo nie je v poriadku, určite to neprehliadnete. Medzi prejavy zápalu alebo podráždenia patria:

• začervenanie,
• opuchnutie,
• rozmazané videnie,
• slzenie alebo mazľavý výtok z oka,
• zvýšená citlivosť na dotyk,
• citlivosť na svetlo,
• svrbenie, pálenie alebo pocit cudzieho predmetu v oku,
• bolesť,
• v niektorých prípadoch, najmä pri dlhodobom nosení je to znížená citlivosť oka,
• intolerancia kontaktnej šošovky.

V prípade podozrenia na infekciu vyhľadajte lekára. Šošovky nevyhadzujte, ale vezmite v puzdre so sebou, môžu lekárovi pomôcť zistiť, či ide o bakteriálnu infekciu, alergickú reakciu, alebo iné podráždenie očí.

Alergické reakcie

Alergická reakcia môže nastať po použití určitého druhu čistiaceho roztoku. Reakcie na materiál kontaktnej šošovky sú ojedinelé.

Infekcia viečka

Infekcie viečka vznikajú prevažne pri používaní tvarovo stálych šošoviek. Prejavujú sa začervenaním, pocitmi pálenia a rezania v oblasti viečka.

Zápal spojiviek (konjunktivitída)

Zápal spojiviek môže byť spôsobený metabolickými zmenami alebo podráždením rohoviek aplikáciou kontaktných šošoviek. Oči sú pri konjunktivitíde začervenané, zlepené sekrétom, bolestivé, s pocitmi tlaku a so slzením.

Hypoxia

Rohovka, ako aj ostatné časti tela, potrebuje pre svoju výživu kyslík, ktorý za bežných okolností prijíma z vonkajšieho prostredia. Pri nosení kontaktných šošoviek je prísun kyslíka obmedzený a oko prejavuje známky jeho nedostatku. Môže to byť opuch, zákal rohovky, alebo mikrocysty. Nepriepustnosť materiálu šošovky spôsobuje aj hyperknapiu, t. j. stav, keď sa oxid uhličitý, vylúčený okom hromadí pod šošovkou a vzniká vysoký tlak na rohovku.

Súčasní výrobcovia šošoviek využívajú priedušné materiály, ktoré by mali eliminovať riziko hypoxie.

Mechanické poškodenie oka

Nasadzovanie kontaktných šošoviek nemusí byť najpríjemnejšia činnosť. Oko je veľmi citlivý orgán a preto musíte dbať na maximálnu opatrnosť a dôsledne dodržiavať hygienu.

Poškodenie oka vám hrozí nie len pri neopatrnom zaobchádzaní so šošovkou, ale aj nesprávne zvoleným tvarom pre vaše oko alebo opotrebovanou, starou šošovkou.

Aby ste sa vyhli mechanickému poškodeniu oka či infekcii, dodržujte správny postup nasadenia kontaktných šošoviek. Nikdy ich nenechajte spadnúť na zem, nikomu nepožičiavajte a precízne ich dezinfikujte. 

Postup nasadenia kontaktných šošoviek nie je zložitý. Ak s nimi práve začínate, postupujte podľa videa:

Kontaktné šošovky treba čistiť a dezinfikovať pred vložením do oka, aj po vybratí. Spôsobov čistenia je viacero, záleží na type vašich šošoviek alebo či trpíte alergiou na niektorú zo zložiek čistiaceho roztoku.

Markéta Linhartová z e-shopu www.sosovky-kontaktne.sk nositeľom šošoviek odporúča: „Viacdenné šošovky by mal vždy nosiť len ten, kto si je istý svojou disciplínou a ochotou venovať starostlivosti o šošovky dostatok času. Pre ostatných, ktorí nechcú tráviť čas starostlivosťou o šošovky, sú ideálnou voľbou šošovky jednodňové, pri ktorých všetka starostlivosť odpadá.

Nositeľov šošoviek nie je možné bagatelizovať a teda je ťažké dávať všeobecné odporúčania. Ide predovšetkým o to, že každé oči sú inak citlivé. To napríklad znamená, že nie pre každého bude vhodné kontinuálne nosenie, keď šošovka ostáva v oku i po dobu spánku."