Začiatok jesene sa u záhradkárov už tradične nesie v znamení zberu poslednej úrody a jej uskladňovania, ale aj obracania sa v kuchyni pri zaváraní.

Aj keď by sa mohlo zdať, že koniec sezóny rastu zeleniny a ovocia je zároveň aj koncom prác na záhradke, nie je tomu ani zďaleka tak. 

Viete, čo všetko by ste v tomto období vo vašej záhradke ešte mali urobiť, aby ste ju pripravili nielen na zimu, ale aj na ďalšiu sezónu? 

Vyčistite zeleninový záhon

Po zbere úrody v našich záhradkách často zostáva hotová spúšť. Všade kam sa pozriete je burina, opadané lístie, vyschnuté rastliny i hnijúce, rozkladajúce sa plody. 

Nechať to všetko len tak, napospas osudu, je jedna z najhorších vecí, ktoré môžete pre svoju záhradu urobiť. Takéto prostredie je totiž ideálne pre rôznych škodcov i rozvoj chorôb a zároveň je aj prekážkou pre rastliny zimujúce v záhrade. 

Neváhajte a pustite sa do čistenia záhrady ešte skôr, než stihnú udrieť prvé mrazy. V zamrznutej pôde sa vám totiž bude pracovať veľmi ťažko. 

Snažte sa odstrániť všetku burinu, zvyšky rastlín, ktoré ste pestovali i zhnité plody váľajúce sa po zemi, ktoré sú priam magnetom na slimáky. Burinu odstraňujte dôkladne aj s koreňmi, aby vás na jar "nepotešila" svojou opätovnou návštevou. Po vytiahnutí ju určite nevhadzujte do kompostu, kde by sa mohla zakoreniť a robiť ďalšiu šarapatu. 

Zvyšky pestovaných druhov zelenín môžu putovať aj do kompostu, pozor však na tie, ktoré sú napadnuté škodcami či chorobami. Aj tu platí, že rozhodne nepatria do kompostu. Môžete ich spáliť spolu s burinou alebo aj zakopať niekde mimo vašej zeleninovej či okrasnej záhradky a kompostu. 

Kedy rýľovať záhradu? 

Kým jarné rýľovanie pôdy je samozrejmosťou, s rýľovaním na jeseň to už nie je také jasné a aj názory tých najpovolanejších sa na tému jesenného rýľovania zvyknú líšiť. Niektorí sú za, iní zásadne proti. 

Podľa zástancov jesenného rýľovania ide o dôležitý proces, ktorým pripravíte pôdu nielen na zimu, ale aj na jar.

Tí, ktorí rýľovanie na jeseň neodporúčajú zas poukazujú na to, že ide o narúšanie pôdy, ako aj procesov v nej prebiehajúcich. 

Rýľovaním, teda obracaním pôdy podľa nich dochádza k presunu vrchných organizmov hlbšie do pôdy, kde sa následne udusia a naopak, spodné mikroorganizmy sa dostanú na povrch pôdy, kde môžu, dajme tomu, aj zamrznúť. 

Ako to najlepšie riešenie sa javí zlatá stredná cesta. Pôdu je teda potrebné prerýľovať, ale nie intenzívne, skôr zjemna. Pred samotným rýľovaním odporúčame na pôdu aplikovať čerstvý kompost alebo hnoj, a tak zarýľovať. 

Rýľovanie pôdy je potrebné aj v prípade, že si chcete posadiť niektorú zeleninu už na jeseň. 

Čo sadiť v záhrade na jeseň?

Aj keď väčšinu zeleniny sadíme na jar, niektoré voči zime odolné druhy možno do zeme zasadiť už na jeseň. 

Tou najčastejšou zeleninou, ktorá zimuje v našich záhradách je cesnak. Má síce dlhé vegetačné obdobie, no pestuje sa veľmi jednoducho. 

Nielen cesnak, ale aj cibuľa je vhodným adeptom na zasadanie ešte počas jesene. Rovnako ako pri cesnaku, tak aj pri cibuli je potrebné rátať s dlhším vegetačným obdobím i s tým, že cibuľa zasadená na jeseň bude dozrievať až počas leta. 

Aj obľúbenú jarnú cibuľku môžete vysadiť ešte pred zimou. Odmenou vám bude chutná úroda už počas jari. 

Ak patríte k milovníkom špenátu, určite si posaďte zimný špenát. Z prvej úrody sa budete môcť tešiť už na jar a zbierať až do leta. 

V jesení môžete vysadiť aj petržlen a mrkvu. Najvhodnejšie druhy sú tie s krátkym vegetačným obdobím. 

Aké kvety sadiť na jeseň?

Jeseň je ideálnym časom aj na sadenie jarných cibuľovín, ako tulipány, narcisy, krokusy či hyacinty. Po skončení mrazov začnú zo zeme pomaličky vykúkať a prvými kvetmi vás potešia už na jar. 

Zazimujte všetko citlivé na mráz

Tak a teraz je na rade zazimovanie trvácnej zeleniny a rastlín, ktoré by mohol mráz poškodiť. 

V kvetinových záhonoch sú to napríklad ruže, hortenzie či rôzne druhy trvaliek. Na ich ochranu pred mrazom môžete použiť netkanú textíliu, ale napríklad i slamu či lístie.

Rastliny pestované v kvetináčoch, rôzne palmy či citrusy môžete jednoducho premiestniť do nevykurovaných priestorov. 

Pozor aj na niektoré druhy drevín, ktoré sú taktiež citlivé na mráz, napríklad taká broskyňa. Ochrániť ich možno obalením pletiva vystlaným slamou či iným materiálom, ktorý zahreje. Vyhýbajte sa však plastom a voľte také materiály, ktoré umožnia rastlinám dýchať. 

Čo s opadaným lístím? 

Pre jeseň snáď ani nie je nič typickejšie ako hromada opadaného lístia váľajúca sa po zemi. Aj keď prechádzka lístím niekde v parku môže byť romantická, listy nalepené na topánkach za každým, keď prejdete dvorom sú už menej príjemné. 

Čo teda s opadaným lístím? Hrabať alebo nehrabať?

Pokiaľ máte listami zahrnutý celý chodník, nie je dôvod, prečo ich z neho neodpratať. To platí aj o trávniku. Vrstva listov totiž obmedzuje prísun vzduchu i slnečných lúčov do trávnika, ktorý následne môže začať žltnúť a chradnúť. Napadnúť ho však môžu i rôzne hubové ochorenia. 

Najlepšie je preto lístie pohrabať a umiestniť do kompostu. Z lístia však tiež môžete urobiť malú kôpku a vytvoriť taký príbytok pre ježka - veľmi užitočného návštevníka záhrady. 

A čo s lístím pod stromami?

Lístie spod stromov určite neodhrabávajte, pretože počas chladnejšieho obdobia môže skvele poslúžiť ako tepelnoizolačná ochrana. Lístie je tiež veľmi dobrým zdrojom živín. 

Nezabudnite ani na trávnik

Počas jesene by ste sa mali starať aj o trávnik. 

Samozrejmosťou by malo byť už vyššie spomínané pravidelné hrabanie lístia. Okrem toho si však trávnik na jeseň vyžaduje aj kosenie, i keď už nie tak často, ako počas letných dní. 

Posledné kosenie vášho trávnika by malo prebehnúť približne na konci októbra až začiatku novembra. Pred posledným kosením nechajte trávnik vyrásť na výšku cca 6 až 7 cm a potom skoste na výšku cca 4 až 5 cm. Toto je odporúčaná výška, pri ktorej trávnik bez problémov prezimuje. 

Po kosení z trávnika dôkladne odstráňte všetku pokosenú trávu. 

Na jeseň sa odporúča i vertikulácia trávnika, a to najmä v prípade, že počas roka mulčujete. Najlepšie je trávnik vertikulovať na začiatok jesene a to použitím nožového valca na vertikulátore. Týmto krokom podporíte rozmnožovanie a rast trávy na jar. 

V jeseni je ten správny čas aj na hnojenie trávnika. Vďaka tomu sa trávnik dostane po zime rýchlejšie do formy. Používajte hnojivo bohaté na draslík, dusík, fosfor, síru i horčík. 

Prestrihajte kríky

Na jeseň si zaslúžia pozornosť aj kríky, a to hneď po tom, čo zožltnú a ohnú sa k zemi.

Za pomoci nožníc, či už ručných alebo motorových, ich skráťte približne na jednu štvrtinu ich pôvodnej veľkosti. Pozor, táto veľkosť však nemusí "sadnúť" všetkým kríkom, preto ak si nie ste istý, odporúčame informovať sa u odborníkov v záhradnom centre. 

Upravte živé ploty

Jeseň je obdobím, kedy by sa živé ploty (iba tie listnaté) mali prerezať naposledy. Predídete tak vytváraniu hnilobných procesov. 

V jeseni zároveň môžete vysadiť i nové živé ploty, ktoré navyše počas tohto obdobia dostať aj za výhodnejšiu cenu. 

Aj záhradné náradie a techniku treba zazimovať

Na konci jesene je dôležité umyť všetko náradie, dôkladne ho očistiť a vysušiť. 

Zvýšenú pozornosť venujte kosačke. Tým, že vymeníte olej, môžete predĺžiť životnosť motora. Na škodu tiež nie je primiešať do paliva prídavné látky a kosačku naštartovať, aby sa zmes dostala všade tam, kam má. 

Na záver: Bilancujte - aká bola sezóna vo vašej záhrade?

Na konci sezóny je dobré bilancovať. Zamyslite sa nad tým, čo všetko ste tento rok pestovali, akú ste mali úrodu, a ktorá zelenina alebo ovocie šlo u vás doma najlepšie na odbyt.

Odpovede na tieto otázky vám udajú smer, ktorým by ste sa mali uberať počas ďalšej sezóny. Záhradníčeniu zdar! 

Použité zdroje: 

1. Nemáte čas alebo ste iba jednoducho nestihli? Nezúfajte, ide to aj bez rýľovania
2. Akými rastlinami môžete doplniť záhradu na jeseň
3. Čo by ste mali ešte stihnúť na jeseň v záhrade?