Ako ovplyvňuje zmena času naše zdravie? Naozaj nám škodí?

Zmena času a jej vplyv na zdravie

Nie je tomu tak dávno, čo našou krajinou, ako aj ostatnými európskymi krajinami rezonovala téma zrušenia striedania času. Hlavným dôvodom tohto kroku mal byť negatívny vplyv na zdravie, ale tiež i energetická efektívnosť

Aj napriek tomu, že táto téma vyvolala celkom búrlivú diskusiu, s príchodom pandémie koronavírusu zrazu utíchla a viac o nej nebolo počuť. 

Čo nás teda čaká? Bude alebo sa nebude rušiť zmena času? A vôbec, ako vlastne zmena času vplýva na náš organizmus? 

Trochu z histórie zmeny času: Odkedy posúvame čas a prečo?

Prvá zmienka o zmene času sa objavila už v roku 1784, kedy americký politik Benjamin Franklin uviedol, že ľudia by sa mali naučiť efektívnejšie využívať denné svetlo, a to jednoduchým krokom - ráno skôr vstávať a večer si zas skôr líhať do postele. 

Tento nápad síce mal úspech, no konkrétnej realizácie sa v tej dobe nedočkal.

Až v roku 1907 došlo k sformulovaniu návrhu na zmenu času v eseji Plytvanie denného svetla, ktorej autorom bol William Willet. Myšlienkou jeho návrhu bolo zlepšenie úspornosti krajiny prostredníctvom vyriešenia problému so stúpajúcimi nákladmi za osvetlenie.

Netrvalo dlho a už v roku 1916, počas prebiehajúcej 2. svetovej vojny Švédsko zaviedlo letný čas. Ani ostatné krajiny neotáľali dlho a už v priebehu dvoch týždňov pristúpili k rovnakému kroku. 

Zmena času sa, samozrejme, nezaobišla bez rôznych "manipulácií". Napríklad také Rusko v roku 1917 tiež zaviedlo letný čas, no neskôr si tento čas začalo upravovať podľa seba. Niekedy bol posun o tri hodiny, inokedy zas len o hodinu. 

Aj u nás to nebolo so zmenou času také jednoznačné. V povojnovom období (po 2. svetovej vojne) sme na území Československa mali zavedený letný čas, a to od 6.5. do 7.10.1946 a od decembra 1946 aj zimný čas. Táto zmena času však u nás trvala ani nie celý rok. 

Letný čas, tak ako ho poznáme v súčasnosti, bol v Československu zavedený v roku 1979. Spočiatku zmena času prebiehala prvú aprílovú sobotu, neskôr bola posunutá na poslednú marcovú nedeľu (pri zmene zimného času na letný sa čas presúva v noci z 2:00 na 3:00 hod.).

Zmena letného času na zimný u nás prebieha poslednú októbrovú nedeľu (čas sa presúva z 3:00 na 2:00).

Koniec zmeny času? Kedy si prestaneme presúvať hodinky?

O konci striedania zmeny času sa hovorilo už dlhšiu dobu. Vo veľkom sa o ňom začalo diskutovať v roku 2019 (v období pred pandémiou), kedy Európsky parlament podporil koniec striedania času.

Hlavným dôvodom bolo to, že ekonomický vplyv zmeny času už totiž nie je taký ako kedysi a navyše, striedanie času nie je pre človeka prospešné ani zo zdravotného hľadiska. 

A tak došlo k dohode, na základe ktorej sa malo striedanie času skončiť v roku 2021, pričom členské štáty EÚ sa mali navzájom medzi sebou dohodnúť, ktorý z časov si ponechajú. Do toho však prišla pandémia koronavírusu a s ňou spojené problémy, a téma zmeny času, ako aj dohoda na konkrétnom čase, tak šli do úzadia. 

V priebehu uplynulých týždňov ste však o nej mohli znova počuť v médiách, nakoľko k zrušeniu striedania času malo dôjsť v tomto období. Keďže sa tak nestalo, krajiny EÚ začali ratifikovať nariadenie umožňujúce pokračovanie v striedaní času. 

A čo to teda pre nás znamená? Zjednotenia času sa nedočkáme minimálne do roku 2027 a hodinky si teda ešte nejakú tú dobu, či chceme alebo nechceme, budeme musieť presúvať. A to aj napriek tomu, že na mnohých ľudí pôsobí táto zmena negatívne. 

Kedy sa mení čas

Hodinky si budeme presúvať ešte minimálne do roku 2027.

Zmena času a jej vplyv na naše zdravie

Pokiaľ patríte k tým šťastlivcom, ktorí doteraz neokúsili vplyv zmeny času na vlastnej koži, zrejme si poviete, čo také môže spraviť jedna hodina. Avšak aj posun času o jedinú hodinku môže byť pre naše telo poriadnym šokom. 

Aké problémy na nás pri zmene času číhajú?


Problémy so spánkom, nespavosť i nadmerná únava

Pre náš organizmus je zdravé, najlepšie a najprirodzenejšie, ak sa prebúdzame do ranného svetla a v noci ideme spať za tmy, dodržiavame svoj spánkový režim, chodíme spať v rovnakú hodinu a v rovnakú hodinu i ráno vstávame.

Pri zmene času je však tento náš režim narúšaný. V jeseni to síce často berieme ako pozitívum, pretože si vlastne môžeme pospať o hodinku dlhšie. Na druhej strane však mnohí z nás cítime večer únavu už o niečo skôr (pretože naše telo má zaužívaný čas, kedy malo ísť do postele, no nestalo sa tak). 

Dôvodom je aj fakt, že organizmus začína približne po 21:00 vylučovať spánkový hormón, známy pod názvom melatonín. Tento hormón podporuje spánok a pomáha nášmu telu uvoľniť sa a a pripraviť na spanie. 

Pri letnom čase sme zas nútení vstávať vtedy, keď na to ešte naše telo nie je pripravené. 

Zmeny času môžu rozhádzať našu spánkovú rutinu, spôsobiť problémy so spánkom a narúšať náš biorytmus, čo môže byť sprevádzané ospalosťou, únavou, ale napríklad aj dezorientáciou. 

NÁŠ TIP: Únavu môžete poraziť i voľnopredajnými výživovými doplnkami. Vybrali a ohodnotili sme pre vás 7 najlepších. 


Zhoršenie pozornosti v dôsledku zmeny času

Zmena času zvyčajne veľmi negatívne vplýva aj na našu pozornosť a koncentráciu, čo môže byť do značnej miery spôsobené práve problémami so spánkom. 

Na túto tému bolo uskutočnených viacero zaujímavých štúdií. V jednom zo svojich výskumov americkí vedci zistili, že krátko po zmene času zo zimného na letný stúpa na cestách nehodovosť

Ich zistenie potvrdili aj kanadskí vedci, podľa ktorých sa nehodovosť na cestách po zmene času zvyšuje až o 8%.

Nejde však len o nehody na cestách. Zmena času a s ňou spojená znížená pozornosť je často príčinou rôznych úrazov, predovšetkým tých pracovných.

Tip od experta

"Z výsledkov medicínskych výskumov vyplýva, že cirkadiánny rytmus – vnútorné hodiny organizmu, nedokážu okamžite zo dňa na deň reagovať na zmenu času. Ťažkosti môžu mať malé deti, ktorým sa naruší denný a spánkový režim, ale aj ľudia s psychickými a chronickými ochoreniami, napríklad srdcovo-cievnymi, endokrinnými, neurologickými, s poruchami imunity."


Jana Hamade, vedúca sekcie ochrany a podpory zdravia a špecializovaných činností Úradu verejného zdravotníctva SR


Psychické ťažkosti

Striedanie času sa v dôsledku zmeny v chronobiologických rytmoch človeka môže podpísať aj pod psychické zdravie. 

Najviac pritom trpia senzitívni, citliví jedinci i tí, ktorí majú nejaké psychické ochorenie, no výnimkou nie sú ani zdraví ľudia. 

Podľa výskumu austrálskych vedcov sa dokonca vždy v prvých týždňoch po zmene času na letný, zvyšuje počet samovrážd. 


Zmena času ako dôvod srdcových problémov?

Narúšanie chronobiologických rytmov prebiehajúcich v tele človeka môže vplývať nielen na psychiku, ale aj na srdce a zvyšovať riziko vzniku mŕtvice či srdcových záchvatov. 

Naše srdce je najviac ohrozené pri prechode zo zimného času na letný, kedy spíme o hodinu menej. 

Viaceré štúdie však poukazujú zároveň aj na to, že po prechode letného času na zimný, sa výskyt srdcových infarktov či mŕtvice znižuje. 

Negatívny vplyv zmeny času na zdravie

Viaceré výskumy a štúdia spájajú zmenu času aj so srdcovými kolapsami či mŕtvicami. 

Ako sa vysporiadať s prechodom na letný čas? 

Zmena zimného času na letný je problémová najmä pre tých ľudí, ktorí patria k tzv. nočným sovám - večer sa im nechce do postele a ráno zas z postele. Pri zmene času tak musia vstať skôr, než je ich telo obvykle zvyknuté. 

Ak je toto váš problém, zamerajte sa na zlepšenie kvality spánku a na spánkovú hygienu celkovo. Snažte sa obmedziť ponocovanie a líhajte si do postele skôr. 

Pred spaním obmedzte akékoľvek modré svetlo, vyhnite sa teda mobilu, počítaču či sledovaniu televízie. Modré svetlo totiž dokáže negatívne ovplyvniť nielen samotné zaspávanie, ale aj na kvalitu spánku. 

Vytvorte si pravidelný spánkový režim podľa vašich preferencií a dodržujte ho nielen počas pracovného týždňa, ale i počas voľného víkendu. 

Nezabúdajte na to, že kvalitu spánku ovplyvňuje aj prostredie, v ktorom spíte. Samozrejmosťou by preto mal byť kvalitný matrac i vankúš, pohodlné pyžamo, ale aj obliečky. Keď idete spať, snažte sa vytvoriť si v spálni absolútnu tmu. 

S teplotou v miestnosti to nepreháňajte - mala by sa pohybovať ideálne okolo 17, 18 °C. 

NÁŠ TIP: Aj tak prirodzená vec ako je spánok má svoje pravidlá. Pozrite sa, ako správne spať, aby ste ráno prebúdzali svieži a oddýchnutí.

Ako sa vysporiadať s prechodom na zimný čas?

Zmena letného času na zimný dokáže zamávať tými, ktorí sú zvyknutí chodiť skoro spať a ráno skoro vstávať. Pri zmene sa ich telo môže zobudiť ešte o hodinu skôr, ako obvykle a skôr sa ohlási aj večerná únava. 

Ani skoré stmievanie na väčšinu ľudí nevplýva pozitívne, ale práve naopak. Môže spôsobovať pocit, že máte menej času, ako inokedy, a že nič nestíhate.

Aj tu pomáha pravidelný spánkový režim a spánková hygiena. S pocitom únavy počas dňa vám pomôže dodržiavanie pitného režimu, správna strava a dostatok pohybu.

Kedy končí striedanie času?

Dbajte sa spánkovú hygienu i pravidelný spánkový režim, ktoré vám pomôžu lepšie sa vyrovnať so zmenou času. 

Na záver

Aj napriek tomu, že striedanie času sa už malo skončiť, vydržať budeme musieť minimálne až do roku 2027, kedy by mu malo definitívne odzvoniť. 

Dovtedy si však naše hodinky budeme ešte niekoľkokrát presúvať. Najbližšie už o mesiac. 


O autorovi

Lenka Riganová
 

Lenka je hrdou absolventkou mediálnych štúdií na Prešovskej univerzite v Prešove. Má rada knihy, prechádzky za akéhokoľvek počasia, no zo všetkého najradšej má písanie. 

Rada skúša nové veci a o svoje pocity a postrehy sa delí s ostatnými. V redakcii má na starosti testovanie spotrebičov. Lenka má veľké skúsenosti z práce pre mobilného operátora (soda.o2.sk), kde sa venovala recenzovaniu telefónov.  Viac sa o Lenke môžete dozvedieť aj na Facebooku.

Viac článkov od tohto autora

Pridajte komentár ku článku

avatar